POZOROVACIA STOLIČKA A ŠPECIÁLNE KRESLO V MONTESSORI TRIEDE
Dnešným článkom by sme vám radi priblížili niečo, čo možno viacerí z vás nepoznáte – pozorovaciu stoličku a špeciálne kreslo, ktoré využívame v našich Montessori triedach.
POZOROVACIA STOLIČKA

Pozorovaciu stoličku využívajú sprievodkyne, deti a môžu ju využiť
aj rodičia po období adaptácie dieťaťa. Hneď v úvode považujeme za potrebné zdôrazniť, že v
Montessori triede pozorovacia stolička nie je trest ani miesto izolácie.
Naopak, ide o jedinečné miesto, vďaka ktorému je možné napĺňať ciele Montessori
pedagogiky priblížené aj v tomto článku.
Pozorovanie sprievodkyňou
Montessori sprievodkyne využívajú pozorovaciu stoličku ako dôležitý nástroj na to, aby mohli čo najlepšie spoznať dieťa v jeho jedinečnosti. Pozorovacia stolička je symbolom toho, že sprievodkyňa nie je autoritatívnym riadiacim prvkom, ale sprievodcom a pozorovateľom, ktorý dieťa podporuje v samostatnosti a rastie spolu s ním.
Ako prebieha pozorovanie sprievodkyňou?
Tiché pozorovanie detí
Sprievodkyňa si sadne na pozorovaciu stoličku a ticho sleduje, ako deti pracujú, komunikujú a riešia situácie. Pozoruje, ktoré aktivity deti priťahujú, či potrebujú pomoc, alebo či používajú pomôcku nevhodným spôsobom.
Nezasahovanie
Cieľom pozorovania je neprerušovať deti, ale skôr identifikovať, kedy a kde môže byť neskôr potrebná podpora alebo nové výzvy. Pomáha lepšie pochopiť individuálne potreby detí a plánovať ďalšie aktivity.
Vedenie záznamov
Počas pozorovania si sprievodkyňa robí poznámky o pokrokoch detí, ich koncentrácii, záujmoch či sociálnych interakciách.
Podpora sebauvedomenia detí
Ak si dieťa vyžaduje sprievodkyňu, môže si sadnúť na pozorovaciu stoličku vedľa nej a v tichosti pozorovať spolu s ňou. Sprievodkyňa tým modeluje pokojné a rešpektujúce pozorovanie prostredia.
Pozorovanie dieťaťom

Pozorovacia stolička v Montessori triede pomáha deťom vo veku 3–6 rokov rozvíjať trpezlivosť, všímavosť a schopnosť učiť sa pozorovaním. Keď dieťa sedí na pozorovacej stoličke, má príležitosť sledovať prácu ostatných, vnímať pravidlá triedy a prirodzene sa inšpirovať k vlastnému učeniu. Tento jednoduchý nástroj podporuje sebakontrolu, rešpekt k práci druhých a pochopenie, že učenie prebieha nielen konaním, ale aj pozorovaním.
Ako prebieha pozorovanie dieťaťom?
Pozorovanie aktivít iných detí
Dieťa si môže sadnúť na stoličku a pokojne pozorovať prácu svojich spolužiakov bez priameho zasahovania. Pomáha to dieťaťu pochopiť, ako fungujú rôzne aktivity a posilňuje to jeho učenie prostredníctvom pozorovania.
Rešpektovanie individuálneho priestoru
Ak si dieťa nie je isté či sa má pridať k činnosti iných detí, môže ich najskôr pozorovať z pozorovacej stoličky.
Rozvoj koncentrácie
Umožňuje deťom sledovať, ako sa plnia úlohy od začiatku do konca, čím podporuje schopnosť koncentrácie.
ŠPECIÁLNE KRESLO
V každej našej triede sa nachádza aj jedno špeciálne kreslo, ktoré slúži na:
Sebareguláciu
Ak sa dieťa cíti rozrušené alebo potrebuje chvíľku pokoja, môže si sadnúť do kresla a "nájsť svoj pokoj". Učí deti zvládať emócie a vedome hľadať riešenia konfliktov alebo napätia.

Oddych po práci
Ak sa dieťa unaví, pretože sa intenzívne sústredilo, toto kreslo mu poskytne priestor na krátky oddych. Po niekoľkých minútach sa môže opäť zapojiť do voľnej práce.

Riešenie konfliktov a nevhodného správania
Tak ako všade inde, aj u nás sa môže stať, že sa dieťa správa nevhodne alebo má konflikt s iným dieťaťom. V takých situáciách sprievodkyňa pošle dieťa sadnúť si do kresla, aby malo priestor premýšľať o tom, čo sa stalo. Neskôr za ním príde, spoločne skúmajú príčinu správania, rozprávajú sa o jeho emočnom prežívaní a hľadajú spôsoby, ako situáciu napraviť. Ak je potrebné riešiť konflikt so spolužiakom, sprievodkyňa prizve aj druhé dieťa.
Často je krásne sledovať, ako deti samy prichádzajú s návrhmi riešení, ktoré by nám dospelým ani nenapadli. Neraz si tiež vzájomne odpustia, ospravedlnia sa a objímu.
Aj takto deti vedieme k rozvoju emočnej inteligencie, sociálnych zručností a slovnej zásoby.
Autor: Jana Sudová